Všetky potrebné

formuláre nájdete

TU

 

 

 



NOVINKY

arr3Zmena sídla spoločnostiVážení zákazníci dňa 1.8.2017 sa naša prevádzka presťahovala do nových priestorov na ulicu Hečková... arr3Úprimne ďakujeme za poukázanie 2 % z dane v roku 2018Úprimne ďakujeme všetkým, ktorí poukázaním svojich dvoch percent z dane podporili našu neziskovú...

KONTAKTY

AMETYSTPLUS, s.r.o.
Hečková 47 , 010 01 Žilina
Všetky výkony sú na objednávku
info(a)ametystplus.sk
Predajné hodiny
Utorok od 1430 - 17°°hod.

NAJPREDÁVANEJŠÍ

Pivnakozmetika


» Jedzte zdravo

Jedzte zdravo, ako jedli naši predkovia/ rozhovor s prof. Badom/

Zdravé a dobré je to, čo sa vypestuje v našej blízkosti. Potraviny by mali byť čo
najčerstvejšie, ovocie a zelenina prirodzene zrelé a nie zbierané predčasne. Pripomína to
profesor Viliam Bada, prednosta III. Internej kliniky LFUK na bratislavských Kramároch.
Vyvracia viaceré mýty o tom, čo je "zdravé a čo nezdravé". Dajte si pokojne vajce -
cholesterol vo vajci nezvyšuje cholesterol v krvi. Aj taký je jeden z novších poznatkov
lekárskej vedy.
O tom, čo dnes jeme, rozhodujú veľké obchodné siete. Diktujú, čo
máme jesť. A ešte tvrdia, že to, čo ponúkajú, je najlepšie. Pritom
oveľa kvalitnejšie potraviny máme doma v záhrade, hovorí profesor
Viliam Bada.
Ako sa zmenilo stravovanie počas jednej generácie? Jeme zdravšie?
Človek sa nezmenil, ale zmenil svoje okolie. Detstvo som prežil v Žiline a často som býval na
vidieku u starých rodičov. Život bol vtedy iný. Deti, dospelí, aj dôchodcovia – všetci a všade
chodili peši, prípadne na bicykli. Aký to paradox - dnes lekári radia 30 minút pohybu denne!
Potraviny pochádzali hlavne z bezprostredného okolia. Často sa predávali priamo po zbere.
Nezabúdajme, kvalitu potravín najvýznamnejšie ovplyvňuje ich čerstvosť.
Jeme čoraz viac dovážaných potravín. Aj takých, ktoré sme si kedysi vedeli vyrobiť sami. Je to v poriadku?
O tom, čo dnes jeme, rozhodujú veľké obchodné siete. Diktujú, čo máme jesť. A ešte tvrdia,
že to, čo ponúkajú, je najlepšie. Pritom oveľa kvalitnejšie potraviny máme doma v záhrade.
Základné kritérium kvality potravín - čerstvosť sa často len predstiera.


Prečo dávate taký dôraz práve na čerstvosť?
Ak potravinu dlho skladujete alebo zberáte v nezrelom stave, aby sa počas transportu
neznehodnotila, výrazne klesá jej nutričná hodnota. Všimnime si u nás predávané tropické
druhy ovocia. Keď ich ochutnáte priamo v krajine pôvodu, ľahko zistíte ten rozdiel. Ananás
odtrhnutý na poli má úplne inú chuť, ako keď cestuje tisíce kilometrov loďou, lietadlom a
kamiónom. Dnes na vidieku 80 percent obyvateľov už nič nepestuje ani nechová žiadne
domáce zvieratá, považujú to za nerentabilné a stratové. Kedysi vidiek ľudí živil. Uvedomovali
si bezprostrednú závislosť od potravín, ktoré si sami dopestovali. Často s námahou, v pote
tváre. Potravín nebolo veľa, ale boli kvalitné, všetky v "biokvalite". Ľudia si ich vážili,
neplytvali nimi. Kolektivizácia zvýšila úrody za cenu chemizácie, ale kvalita klesla. Väčšinou
však bola významne lepšia, ako je dnešná ponuka.


V čom bola prednosť jedál, ktoré konzumovali naši starí rodičia?
Nedávno televízia ukázala, ako sa na myjavských kopaniciach varieval slivkový lekvár. Bola to
atrakcia pre deti. Ja som varenie lekváru zažil a poznám obrovský rozdiel medzi chuťou
pravého slivkového lekváru a toho, ktorý sa dnes predáva. Pravdupovediac dobrý slivkový
lekvár si bolo treba zaslúžiť namáhavou prácou.
Bez práce nikdy neboli koláče. V čom bola osobitosť lekváru starých mám?
V poctivosti. Správne sa slivkový lekvár varil vonku, po prvých mrazíkoch v medenom kotlíku.
Na miešanie sa používalo dlhé veslo, lebo vrelý lekvár prskal na veľkú vzdialenosť. Varil sa za
stáleho miešania, pokiaľ nezhustol, často celú noc. Potom sa nalieval do odrôtovaných
hlinených hrncov. Takýto slivkový lekvár sa dal krájať a v komore vydržal až do novej
sezóny. Okrem čistej dužiny zo sliviek neobsahoval ani gram cukru! Bol to prototyp stravy s
obrovským množstvom vlákniny a bez akýchkoľvek konzervačných látok, lekvár ideálny aj pre
diabetikov - ale tí boli vtedy vzácnosťou.
Prečo nevieme taký lekvár uvariť v čase najmodernejších technológií?
Pretože sa náhlime. Jedným z omylov našej doby je, keď si myslíme, že ak niečo urobíme
rýchle a prináša to zisk, musí to byť aj dobré. Dnes varia lekvár 10 minút. Potom doň pridajú
kyselinu benzoovú, cukor a tvrdia, že je to slivkový lekvár. Pravému slivkovému lekváru sa
len podobá.


Pôvodná kuchyňa bola jednoduchá, ale prácna. Čím prospievala?
Ak by sme sa vrátili k tomu, čo je jedli naši predkovia, zistili by sme s prekvapením, že to
vôbec nie je zlé. Jedlo vynikajúco chutí a má správne zloženie látok, ktoré potrebuje naše
telo. Tzv. „primitívna“ strava je veľmi bohatá na zložky, ktoré nám dnes veľmi chýbajú.
Napríklad vláknina. Jedlo sa neporovnateľne viac strukovín. Dnešné deti navyknuté na
sladkosti by si určite pochutili na doma robených slížoch s lekvárom. Stará mama ma vždy
vítala s pirohmi plnenými slivkovým lekvárom a posypanými makom. (V maku je jedna z
najvyšších koncentrácií vápnika a horčíka!) Obliate boli, samozrejme, maslom od kravičky,
ktorá sa po celý deň pásla a večer presne trafila do svojej maštale. Takéto maslo bolo
bohaté na vitamín D3, ktorý dnes všetkým chýba, a tak sa šíri nielen osteoporóza, ale aj
srdcovocievne ochorenia.


Spomínate maslo, ale to sa dnes vraj veľmi jesť nemusí. Viac letia rastlinné tuky a
margaríny. Ako je to?
Na to je ľahká odpoveď. V každom väčšom obchode sa už nájde kútik s biopotravinami. Je
malý, ale je. Obchodníci pochopili, že je žiaduci. Ľudia už uvažujú, že nie všetko, čo masovo
ponúkajú supermarkety, musí byť zároveň zdraviu prospešné. A dôkaz? V žiadnom biokútiku
som ešte nevidel biomargarín. Jednoducho biomargarín neexistuje. V jednom biokútiku som
objavil nápadne drahé keksy, ktoré doviezli z Anglicka. Na honosnom obale sa skvel nápis:
vyrobené z čistého masla! Takéto keksy neobsahujú žiadne priemyselne vyrábané trans
formy mastných kyselín, ktoré poškodzujú ľudské zdravie. Keksy a iné pekárenské výrobky
vyrobené z margarínov sú na zdraviu škodlivé priemyselné trans-mastné kyseliny veľmi
bohaté.


Podali vám ako spotrebiteľovi dôkaz, že príroda jednoducho taký produkt nevie
vytvoriť?
Presne. Margarín je umelá potravina. Všetko na ňom je umelé, vrátane umelohmotného obalu.
Margarín má nepríliš vábnu sivú farbu. Preto zamiešajú doň karotén z mrkvy, aby farbou
pripomínal maslo. Margarín nepríjemne zapácha. Musí sa dezodorizovať teplom, čím sa jeho
vlastnosti ďalej poškodzujú, ale stále to nie je ono. Pridávajú mu preto umelú vôňu a umelú
chuť masla. Všetky vitamíny sú umelé, chemicky pridávané. Konzumenti si najviac
pochvaľujú, že margarín sa môže na rozdiel od masla aj pri chladničkovej teplote okamžite
roztierať. Skutočne obrovská výhoda, veď čas sú peniaze. A tak svojim ratolestiam mamičky
natierajú chlebíček margarínom, tak ľahučko sa roztiera...


Ako vznikli margaríny?
Margaríny nevznikli na objednávku lekárov ani ministerstva zdravotníctva. Objednali si ich
vojaci. Prvými boli Napoleon Bonaparte a neskôr jeho synovec Napoleon III., ktorí potrebovali
lacnú a trvanlivú náhradu masla pre svoje armády. Prvé francúzske margaríny sa vyrábali z
loja. V Nemecku vyvinuli začiatkom XX. storočia proces stužovania rastlinných olejov. Stužili
ich tzv. hydrogenizáciou (vodík: hydrogén) pridávaním plynného vodíka za vysokej teploty,
vysokého tlaku a prítomnosti kovového katalyzátora. Dnes výrobcovia margarínov tvrdia, že
hydrogenizácia sa už nepoužíva. Technický pokrok zasiahol aj výrobu margarínov. (napr.
transesterifikácia, emulgifikácia a pod.) Ale proces čiastočnej hydrogenizácie napr. sójového
oleja sa používa aj pri výrobe moderných margarínov. Oveľa väčší podiel hydrogenizovaných
tukov majú margaríny určené na pečenie, čím sa zabezpečuje primeraná textúra cesta.
Čiastočne hydrogenizované oleje sa pridávajú aj do olejov určených na fritovanie, aby sa
zlepšila stabilita a predĺžila ich životnosť. Pri výrobe obľúbených kukuričných pukancov sa
rovnako používajú tieto oleje. Proces hydrogenizácie, najmä čiastočnej, sa používa až
doteraz. Proces hydrogenizácie charakterizuje vznik zvláštnych, tzv. trans-izomérov
nenasýtených mastných kyselín.

Sú zdrojom trans-izomérov mastných kyselín výlučne margaríny? Nevyskytujú sa aj
prirodzené trans-mastné kyseliny?
Máte pravdu, v mlieku prežúvavcov a mliečnych výrobkoch z neho (kravy, kozy, ovce) sa v
malom množstve vyskytujú aj prirodzené trans formy mastných kyselín. Tieto trans-formy
mastných kyselín vznikajú enzymatickým procesom pri trávení rastlinnej potravy. Tieto
prirodzené trans-formy mastných kyselín sa v zažívacom trakte človeka veľmi rýchlo menia
na látky s antisklerotickým a protirakovinovým pôsobením! Celkom iné sú priemyselne
vyrobené trans mastné kyseliny vznikajúce pri hydrogenizácii nenasýtených olejov, napr.
mononenasýtenej kyseliny olejovej. Drastický chemický proces hydrogenizácie zmení kyselinu
olejovú z prirodzenej konfigurácie cis na neprirodzenú formu trans. Takto zmenená kyselina
sa už nevolá olejová, ale elaidová, hoci počet uhlíkov (18) sa oproti kyseline olejovej vôbec
nezmenil. Samotná priestorová zmena na podobu trans úplne zmenila vlastnosti kyseliny
elaidovej. Najlepšie to odráža bod topenia: kyselina olejová 13,4°C, kyselina elaidová 45°C,
takáto teplota sa v ľudskom tele nevyskytuje ani pri záchvate malárie! Lipáza, enzým určený
na trávenie tukov, si s tým nevie poradiť. Kyselina elaidová škodí v každom množstve,
nejestvuje bezpečná dávka. Z hľadiska aterosklerózy má najvyšší potenciál škodlivosti, lebo
súčasne zvyšuje LDL (zlý) cholesterol a súčasne znižuje HDL (dobrý) cholesterol. Riziko oproti
tým, čo túto kyselinu nekonzumujú, stúpa až dvojnásobne. Stúpa aj riziko vzniku cukrovky,
podporujú vznik tučnoty ale aj rakoviny, dokonca aj Alzheimerovej choroby.


Naozaj? Veď margaríny konzumuje ľudstvo už jedno storočie.
V Kanade merali, koľko cudzích transforiem mastných kyselín obsahuje materské mlieko
dojčiacich žien. S hrôzou zistili, že dojčené deti dostávajú 7-8 percent týchto umelých tukov
spolu s materským mliekom. V Kanade si totiž ľudia kupujú veľa polotovarov a hotových
pekárenských výrobkov – vianočky, croisanty, bábovky, keksy, krekery a iné pečivo, ktoré sa
tam (ako aj u nás) robia na báze lacných margarínov určených na pečenie. Výsledkom je, že
v krvi detí sa už pred narodením objavujú umelé tuky a ich množstvo po narodení ďalej stúpa
materským mliekom. Ako je to u nás, nevieme. Ale v susednom Česku sa denná spotreba
priemyselne vyrábaných transmastných tukov vyšplhala až na 40 gramov za deň.


Nezmenilo sa len stravovanie, čoraz menej chodíme. Nepykáme za to?
Ak si niekto myslí, že je iný ako jeho predkovia, ktorí si temer všetko museli urobiť sami, celý
deň sa pohybovali a ešte aj doma rúbali drevo, aby sa ohriali, veľmi sa mýli. Daň za
pohodlnosť je krutá. Ľudia celý deň sedia - doma, aj v práci. Keď chodia nakupovať, tak sa
vezú eskalátormi, výťahmi, vonku autobusom alebo autom. A potom, aby zadosťučinili
zdraviu, idú do fitnescentra, nie na vzduch. Chýba im kontakt so slnkom. Považujú ho za
karcinogénne. Ale ono je pritom zdrojom vitamínu D3.


Zápasíme s toľkým množstvom protichodných informácií aj o slnečnom žiarení, že už
nevieme, čo platí. Škodí či neškodí slnko?
Výsledky o škodlivosti sú do značnej miery deformované, lebo vychádzajú najmä z Austrálie.
Tú začali obývať trestanci pôvodom z Írska, kde je menej slnečného svitu, preto majú svetlú
kožu s nedostatkom pigmentu. Keď sa dostali do prostredia, kde nevyrastali, neprispôsobili sa
hneď prostrediu. Zato pôvodní domorodí obyvatelia Austrálie rakovinou kože netrpia. Ľuďom
so svetlou pokožkou postačuje asi 20 minút slnka denne, tým s tmavšou kožou aspoň
dvojnásobok, samozrejme, nie v čase najväčších horúčav, ale ráno a podvečer.


Vráťme sa na Slovensko a k jedlu, na ktoré sme takmer zabudli. Nechýbajú v našej
výžive tradičné strukoviny ako hrach, fazuľa, šošovica, ale aj cícer a pohánka?
Tieto produkty sú lacné, na Slovensku rastú aj pri minimálnych zrážkach, a pritom sú
plnohodnotnou potravinou. Kedysi sa vravelo, že fazuľa je mäso chudobných. Myslím si, že
nám veľmi chýba, je bohatá na solubilné vlákniny znižujúce hladinu cholesterolu a dajú sa z
nej pripraviť chutné jedlá. Fazuľu jeme čoraz menej a ak, tak v konzervách z dovozu.
Uprednostňujeme sóju, často už geneticky upravenú a transportovanú z veľkej diaľky.
...a šošovicu už nechodí mlátiť Macek do Malacek, ale vozíme ju až z Kanady.
Tragédia je, že Európa a Slovensko podľahli tlaku finančných konzorcií, ktoré produkujú
potraviny so základným cieľom zarobiť. Tvrdia, že sója, strukovina najbohatšia na bielkoviny,
chráni životné prostredie. Nie je to celkom tak, veď v Južnej Amerike kvôli rozširovaniu
osevných plôch sóje rúbu dažďový prales. Naši starí rodičia nepoznali sóju, ale fazuľu,
šošovicu a hrach áno. Myslím, že je najvyšší čas vrátiť sa ku koreňom pôvodnej výživy. Veď
už ani psom často nechutí to, čo im ponúkame.

Pes je inteligentné zviera a má vynikajúci čuch.
Pes je vynikajúci indikátor kvality potravín. Mlieko potrebujeme v každom veku. Konzumujeme
ho čoraz menej a v zlej kvalite. Náš psík nám spoľahlivo ukáže kvalitu. Nalejte mu do jednej
misky trvanlivé, "škatuľové" odtučnené mlieko a do druhej čerstvé, plnotučné mlieko z
mliečneho automatu. Pes si jednoznačne vyberie zdravé čerstvé mlieko. Mlieko, ako každá
potravina, stráca kvalitu státím a upravovaním.. Pes to pozná, človek si to musí
komplikovane dokazovať.


Pes aj človek sú súčasťou prírody. Kde robíme chybu?
Človek sa až urputne snaží všetky spojivá s prírodou prerušiť. Dokazuje si, že prírodu vôbec
nepotrebuje. Zrušil noc so svojou tmou. Myslí si, že tmu nepotrebuje! Ako strašne sa mýli.
Rastie nespavosť, depresie, počet samovrážd. Nočnú tmu potrebujeme, bez nej nefungujú
naše cirkadiánne hodiny, ktoré riadia prostredníctvom melatonínu náš organizmus.
Presekávame si čoraz hlbšie životodarné korene, ktoré nás spájajú s minulosťou, z ktorej sme
vyšli.


Stávame sa obeťou technologického pokroku?
Koľko bolo kedysi chladničiek? Všetko sa robilo tak, aby sa jedlo čím skôr skonzumovalo. To
bol, pravda, niekedy problém. Maslu škodí teplo. Preto bežní ľudia používali častejšie
bravčovú masť. Tá má v istých ohľadoch lepšie parametre ako maslo. Nečudo, veď svojím
zložením sa bravčová masť podobá olivovému oleju. Obsahuje menej nasýtených mastných
tukov ako maslo a vôbec neobsahuje transformy mastných kyselín ako margaríny. V masle sa
nájdu transmastné kyseliny, ale sú prirodzeným produktom prírody, pričom zásluhou kyseliny
rumenikovej majú dokonca protirakovinové účinky.
Smerujete k tomu, že živočíšne tuky človek potrebuje?
Tuky v mlieku sú zdraviu prospešné. Kozie mlieko od nepamäti pili najchudobnejší ľudia. Kozie
mlieko a syr sú mimoriadne cenené vo Francúzsku, v Španielsku, Portugalsku. Prečo u nás
takmer nikto nechová kozy? Herec Jozef Adamovič tvrdil, že kozie mlieko mu pomohlo vyhrať
boj s rakovinou. Nevymýšľal si. Ak kozie, ovčie alebo kravské mlieko pochádza zo zvierat,
ktoré sa pásli na slnku, obsahuje protirakovinové látky.


A čo bryndza?
Je to skvelý mliečny výrobok s vynikajúcimi probiotickými účinkami, ktoré komplexne
podporujú imunitu. Opísal ich náš špičkový vedec, biochemik, profesor Libor Ebringer. Nie
náhodou je zástancom čistej, plnotučnej nepasterizovanej bryndze z ovčieho mlieka. Takáto
bryndza, pravidelné jedlo našich predkov, má obrovskú probiotickú kapacitu, oveľa väčšiu ako
v televízii propagované zázračné probiotiká. Je smutné, keď počujeme náreky, že odbyt je
slabý, ceny pre chovateľov oviec sú likvidačné. Aký to paradox, na jednej strane zdravá
potravina a na druhej pustnúce pasienky. Namiesto pasúcich sa oviec rastie na nich bodľač.
Kedysi sa vravelo, že fazuľa je mäso chudobných. Myslím si, že nám
veľmi chýba, je bohatá na solubilné vlákniny znižujúce hladinu
cholesterolu a dajú sa z nej pripraviť chutné jedlá, mieni profesor
Bada.

Trápi vás to ako lekára?
Trápi ma to ako občana Slovenska, ktorý si pamätá časy, keď pasienky boli plné oviec a
kráv. Najlepšie mlieko a maslo je od pasúcich sa kráv, bez slnka totiž niet v mlieku vitamínu
D3. Mám blízkeho príbuzného na Orave, kde sa kravy ešte pasú. Ale kam predávajú mlieko?
Dostávajú ho deti na Orave? No, môžete trikrát hádať – vozia ho na Moravu, ako bioprodukt!
To je realita slovenského poľnohospodárstva. My vyrobíme kvalitný produkt a ide do
zahraničia. Lebo u nás ho neraz nemá kto zaplatiť!

Hovoríme o krajine, jedle a tradícii, stravovacích návykoch. Ich súčasťou je bravčové
mäso, vajcia či maslo. Ale čo taký cholesterol?
Postoj k cholesterolu sa výrazne zmenil v tom, že cholesterol v krvi a cholesterol v potrave
sa vzájomne ovplyvňujú veľmi málo. Mám v ruke knihu – Európska kuchárska kniha, ktorú
vydala Európska kardiologická spoločnosť. Čo myslíte, čo sa v nej píše o bravčovom mäse?
Zrejme niečo, čo vyvracia ustálenú predstavu o bravčovom mäse.
Všimnite si, citujem presne: Bravčové mäso obsahuje trošku viacej tuku ako hovädzie, ale je
veľmi bohaté na vitamín B, zinok a selén. Ani len slovo tu nie je o cholesterole. Cholesterol
totiž nie je pre vznik aterosklerózy dominantný. Dominantné sú dve veci – nasýtené tuky a v
rozhodujúcej miere priemyselne vyrábané transformy mastných kyselín. Bravčové mäso
neobsahuje žiadne transformy mastných kyselín, ošípaná nie je prežúvavec. Ale keby aj ním
bola, prirodzené transformy mastných kyselín sú iné ako tie, ktoré vyrobíme v chemických
fabrikách a tvárime sa, že vyrábame zdravé potraviny.
Niet nad poctivo vyrobenú potravinu prírodného pôvodu?
Stále sa učíme a zisťujeme nové veci. Bravčová masť je lepšia ako maslo, preto, že zo 45
percent je tvorená z kyseliny olejovej, ktorá má bod topenia je 13,4 stupňa Celzia. A koľko
má kyselina elaidová z margarínov? Pre ľudské telo nedosiahnuteľných 45 stupňov Celzia.
Bravčová masť má aj nasýtené tuky, ktoré udržujú jej tuhosť, ale v hocijakej teplote ju
pritom môžete natierať. V tom sa veľmi podobá margarínom. Mýtus, že bravčová masť škodí a
margarín prospieva, moderná veda vyvracia.
A čo hovoria posledné výskumy o vajíčkach? Ľudia sa ich boja práve kvôli
cholesterolu.
Platila téza: Vysoký cholesterol rovná sa nejesť cholesterol. To je omyl – vaječný žĺtok
obsahuje 250 mg cholesterolu, čo sa považuje za dennú dávku, ale aj zdraviu prospešný
lecitín a vitamín D3. Niektorí ľudia zjedli aj päť vajec denne a mali cholesterol pod normou.
Prečo? Cholesterol vo vajci nezvyšuje cholesterol v krvi. Ten, kto zje veľa vajec, si zablokuje
syntézu cholesterolu a napokon má cholesterolu v krvi menej. Vajcia vôbec neobsahujú
trans-formy mastných kyselín.
Takže dávate vajciam zelenú?
Iste, veď obsahujú lecitín a vitamín D3. Samozrejme, nie je vajce ako vajce. Celkom iné je
vajce od sliepky chovanej v klietkach, kde sliepky nemajú životný priestor a vôbec nevidia
slnko, a iné od sliepky, ktorá behá po dvore. To je dôkaz toho, že ekonomicky výhodné
veľkochovy nie sú zasa až také výhodné z hľadiska zdravej výživy. Ale poctivé slepačie
vajcia boli rehabilitované.
Máme si po jedle dožičiť pohár vína a ktorého skôr - červeného či bieleho?
Povedzme pohár frankovky, kabernetu, neronetu, alibernetu či dornfelderu, ktoré obsahujú
resveratrol. Je to antioxidant, ktorý sa vyskytuje najmä v červenom víne. Špičkový
juhoafrický molekulárny kardiológ profesor Lionel Opie dokázal, že resveratrol predlžuje život
nielen kvasinkám. Pomáha aj človeku, pretože priaznivo ovplyvňuje bielkovinu regulujúcu
starnutie. Naši vinári by sa mali viac chváliť, že v poctivých červených vínach, ale aj v
tokajskom víne je vzácny resveratrol.
Je resveratrol výsadou iba niektorých vín?
Áno. Keď si kúpite lacné dovozové víno v tetrapakovom obale, obsah resveratrolu je nulový.
Obsah resveratrolu ovplyvňuje pôda, slnko, práca rúk, technológia výroby a najmä
macerácia. Počas nej sa uvoľňujú antioxidanty vrátane polyfenolov. Resveratrol nemá farbu,
nie je červený, uvoľňuje sa zo šupky, a tá má schopnosť veľmi efektívne zabíjať plesne,
baktérie a udržiavať život. Takže víno, ktoré sa vyrába maceráciou, je kvalitatívne na inom
brehu. Naše vína obsahujú také isté látky ako vína v Bordeaux. Škoda, že o tom málo
hovoríme, že sa nepýšime viac tokajským vínom. Práve cibéby, zoschnuté bobule vďaka
plesni botritis cinerea uvoľňujú pri macerácii cenné látky. Ani si neuvedomujeme, čo doma
vyrábame. Nezabúdajme však, že menej býva viac. V prípade vína to platí dvojnásobne.
Mužom stačia dve a ženám dokonca len jedno deci, vždy spolu s jedlom, lebo víno znižuje
hladinu cukru!
Malo by naše jedlo rešpektovať zvyky našich predkov?
Určite, pretože sme vyrástli v prostredí, ktoré nás poznačilo svojimi prírodnými podmienkami.
Naši predkovia ich rešpektovali a premietali ich vo svojom jedle. To bolo vždy prirodzené a
takým by to malo aj zostať, lebo umelý človek nejestvuje. Život je pohyb. Zabúdať na pohyb
nemôžeme. Pohyb má rovnakú hodnotu ako vzduch a voda.
Platí formula: Zdravý život je prirodzené, plnohodnotné, čo najpestrejšie jedlo plus
pohyb?
A ešte ako. Často počujeme, že denne 30 minút pohybu stačí. Nestačí. Istý americký
kardiológ vyrátal, že by to malo byť minimálne 10-tisíc krokov denne, kontrolovaných
krokomerom (asi 5-6 km), a to sa nedá urobiť za polhodinu. V súčasnosti obrovsky narastá
výskyt cukrovky tzv. typu 2. Naše telo vyrába dostatok inzulínu, ale ten nefunguje.
Spôsobuje to inzulínová rezistencia. Inzulínovú rezistenciu môžeme prelomiť. Najúčinnejší je
pohyb. Musíme sa hýbať, najlepší je pohyb na čerstvom vzduchu, vo zvlnenom teréne,
prípadne so schodmi. Zvlášť dôležitá je chôdza, v trvaní aspoň 15 minút po každom jedle.
Takto inzulínová rezistencia nemá šancu. Tým, čo sa sťažujú na boľavé kĺby, pripomínam
Josefa Švejka, tiež ho bolelo koleno a rozchodil to! Veľkou pomôckou je dnes tzv. severská
chôdza (nordic walking) používajúca upravené lyžiarske palice, ktoré odľahčuje kĺby a
zároveň prehlbuje dýchanie, čím sa zvyšuje aj výdaj energie. Pohyb prevyšuje v účinnosti
mnohé lieky a bez mrzutého čakania u lekára, bez nežiaducich účinkov a bez doplatku!


20. 10. 2010 zdravie.pravda.sk/tlac.asp?r=sk-zvyzi…
zdravie.pravda.sk/tlac.asp?r=sk-zvyzi… 9/9


NÁZORY A OTÁZKY NÁVŠTEVNÍKOV

dobre jedlo lassova Hana 11.10.2013 07:44
dobre jedlo lassova Hana 11.10.2013 07:35
YjI1NGFhOD